Pojednanie o skutočnom účele ľudskej sexuality

[othon]

Burknini! Lekcia mravnosti nemravnej Európe!


Burkini sú celotelové plavky moslimiek, ktoré sa najmä na francúzskych plážach stali jednou z najhorúcejších tém tohto leta. Reportérka Mathilde Cousinová bola napríklad svedkom ponižujúceho pokutovania ženy za to, že nemala oblečenie „rešpektujúce dobré mravy a sekularizmus“. Vyzeralo to dosť násilne, keď traja policajti obkolesili dotyčnú ženu, pričom jeden z nich držal prst na spúšti slzotvorného plynu.

A nakoľko ide naozaj o dosť radikálny postoj, akým sa súčasná moderná Európa rozhodla chrániť „dobré mravy“, pozrime sa bližšie na celý problém práve z hľadiska mravnosti a morálky. Z hľadiska toho, čo je naozaj mravné a čo nemravné, bez ohľadu na to, či ide o islam, alebo európske hodnoty.

Zámerne nepoužívam pojem kresťanstvo, pretože súčasná Európa už žiaľ nemá so skutočnými kresťanskými hodnotami takmer nič spoločné. A je nanajvýš paradoxné, že z hľadiska problému burkín sa islamský pohľad na vec a skutočné kresťanské hodnoty absolútne zhodujú.

Poďme však priamo k veci. Žena v islame chodí zahalená preto, aby mužov neprovokovala k zmyselnej nečistote. Aby muži ženu prvoplánovo nevnímali iba ako objekt svojich zmyselných chúťok, ale aby v nej na základe absencie všetkej vonkajšej zmyselnosti boli nútení hľadať hodnoty vyššie. Hodnoty duše a ducha. Žena v islamskom svete chodí teda zahalená preto, aby chránila muža od zla a nízkosti, ale zároveň aby chránila od nízkosti zmyselných pohľadov i samu seba.

S veľkým prekvapením však zistíme, že najvyššia autorita kresťanstva, samotný Ježiš Kristus má na vec úplne rovnaký názor. V tejto súvislosti totiž riekol: „Kto žiadostivo vzhliadne na ženu, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci. Ak ťa teda zvádza tvoje oko na hriech, vylúpni ho a odhoď od seba, lebo lepšie je ti vojsť s jedným okom do života, ako skončiť s obomi očami v zatratení“.

Ak by sa teda Európa doposiaľ držala kresťanských hodnôt tak, ako tomu bolo v minulosti, európske ženy a dievčatá by sa nemohli promenádovať po plážach a kúpaliskách tak, ako sa po nich promenádujú dnes, provokujúc mužov k zmyselnej nečistote.

Ale dnešná realita je iná a tento druh všeobecne akceptovanej nemravnosti, vzdialenej od pôvodných kresťanských hodnôt je v súčasnosti naopak považovaný za tradičné európske hodnoty a za „dobré mravy“, ktoré treba chrániť. Hoci aj násilím, pokutami a hrozbou použitia slzotvorného plynu.

A tak dochádza na francúzskych plážach k zvláštnemu precedensu, keď sa práve moslimky vo svojom plážovom odeve snažia hájiť skutočnú mravnosť, ako i skutočné kresťanské hodnoty. Tým však zároveň nepríjemným spôsobom nastavujú zrkadlo nemravnosti dnešnej Európy a jej odklonu od vlastných, tradičných kresťanských hodnôt. A naša takzvaná moderná Európa reaguje tak, že represívnym spôsobom útočí na prejavy skutočnej mravnosti a násilím sa snaží presadzovať takzvané „dobré mravy a sekularizmus“, ktoré sú však v skutočnosti nemravnosťou a otvoreným výsmechom pravej mravnosti.

Uvedomujeme si vôbec, v akej dobe to dnes vlastne žijeme? Žijeme totiž v dobe tak neuveriteľne pokrivenej a pomýlenej, v ktorej je čierne považované za biele a biele za čierne. V dobe, v ktorej je sankcionovaná snaha o mravnosť a naopak, nemravnosť európskych žen na plážach, ale aj mimo nich v podobe mini módy je považovaná za „prejav dobrých mravov“.

Je očividne evidentné, že Európa sa vzdialila a stále viac vzďaľuje od tej najelementárnejšej mravnosti a morálky. Avšak morálka a mravnosť patria medzi základné duchovné hodnoty čo znamená, že vzďaľovaním sa od nich sa zároveň vzďaľujeme od hodnôt ducha, čím nevyhnutne duchovne upadáme. Duchovne sa prepadáme do hlbín, v ktorých už ani nie sme schopní rozpoznávať čierne od bieleho, dobré od zlého a mravné od nemravného.

V otázke mravnosti stojí teda súčasná Európa proti hodnotám ducha. Avšak naše univerzum, v ktorom žijeme povstalo z Ducha! A preto má v ňom budúcnosť iba to, čo sa o hodnoty Ducha opiera a čo ich rešpektuje. Naopak všetko, čo tieto hodnoty ignoruje sa dobrovoľne vydáva na cestu úpadku.

Úpadok ducha, morálky, mravnosti a spolu s nimi taktiež napríklad zmyslu pre česť, spravodlivosť, ušľachtilosť a iné vyššie hodnoty, takýto druh všeobecného úpadku však so sebou zákonite a nevyhnutne prináša úpadok materiálny. Úpadok ducha, totožný s vnútorným rozvratom osobnosti so sebou aicky prináša rozvrat vonkajší.

Vnútorný hodnotový rozvrat súčasnej Európy teda celkom zákonite spúšťa najrozličnejšie rozvratné procesy a priam k sebe priťahuje najrozmanitejšie rozvratné živly, ktoré sa majú stať vonkajším, fyzickým a teda reálnym vykonávateľom tohto rozvratu. Jedným z takýchto činiteľov môže byť trebárs i súčasný prílev imigrantov a spolu s nimi prílev islamu v jeho agresívnej, netolerantnej a stredovekým spôsobom krutej podobe.

Zastaviť rozvrat je možné jedine návratom k skutočným hodnotám! K hodnotám ducha! K hodnotám skutočnej a pravej mravnosti, morálky, cti a spravodlivosti. Ak toto Európa nepochopí a nedokáže, je stratená. Bude musieť byť vo svojej súčasnej podobe absolútne rozvrátená, pretože jej vonkajší rozvrat sa stane nevyhnutným a zákonitým dôsledkom jej rozvratu vnútorného a hodnotového. Lebo natrvalo jednoducho nie je možné žiť bláznivom blude, že čierne je biele a biele čierne. Že dobré je zlé a zlé je dobré. A že práve európska nemravnosť je tými „dobrými mravmi a tradičnými hodnotami“, ktoré je treba chrániť. Lebo ako povedal Kristus, jedine mravnosť je cestou do života, zatiaľ čo nemravnosť cestou do záhuby.

PS. V čitateľoch môže vzniknúť oprávnená otázka, na akých pozíciách to vlastne stojím, ak na jednej strane vyzdvihujem prístup islamu k plážovej móde, avšak na druhej strane hovorím o islame ako o agresívnom a stredovekým spôsobom krutom náboženstve.

Osobne sa vždy snažím stáť na pozíciách skutočnej mravnosti a skutočných duchovných hodnôt bez ohľadu na akékoľvek náboženstvo. Pravdou totiž je, že pravá mravnosť a skutočné duchovné hodnoty tvoria zdravý základ všetkých náboženských systémov, zatiaľ čo to scestné, pomýlené, agresívne a netolerantné do nich z najrozličnejších dôvodov vniesli iba ľudia samotní. Tak boli ľudskou rukou skrivené a dehonestované všetky náboženstvá. Avšak pravá mravnosť a skutočné hodnoty ducha sú nezničiteľné a nemožno ich nikdy sprofanovať.

Kód: Vybrať všetko

http://kusvetlu.blog.cz/

v spolupráci s M.Š.

[othon]

Sýria, USA, Rusko! Svetová vojna na spadnutie?


Vo všednosti dní si mnohí ľudia ani nevšimli, že sme sa ocitli na pokraji vojenskej konfrontácie mocností. Americkí generáli chrlia vyhrážky o ruských vojakoch, ktorí začnú hromadne prichádzať domov zo Sýrie v igelitových vreciach. A tiež o tom, že už nie je otázkou, či vypukne vojna s Ruskom, ale kedy vypukne.

Čo sa vlastne stalo? Americké lietadlá zaútočili na pozície sýrskej armády, zabili asi šesťdesiat vojakov a mnohých zranili. Okamžite potom nasledoval pozemný útok takzvanej umiernenej opozície, bojujúcej spolu s radikálmi s Islamského štátu, čo vyzeralo ako koordinovaná akcia.

Americká strana tvrdila, že išlo o chybné určenie súradníc. Ruská strana to vylúčila ako málo pravdepodobné, pretože už dlhšie vládne podozrenie, že USA podporujú každého, kto bojuje proti Asadovi, a to i vrátane teroristov z Islamského štátu.

Rusi preto vyhlásili, že zostrelia každé lietadlo, ktoré zaútočí na vojakov sýrskej armády. Tým pádom sa Rusko dostalo v Sýrii do priameho vojenského konfliktu s USA. A hrozí veľké nebezpečenstvo, že ich spor môže prerásť do vzájomného konvenčného konfliktu na území Sýrie a napokon gradovať až do jadrovej konfrontácie, ako o tom už celkom otvorene hovorí americká generalita.

Prečo ale Rusko podporuje Asada? Je Asad naozaj krvilačným diktátorom? Na koho strane stojí v sýrskom konflikte väčšie morálne právo?

Sýria bola nábožensky tolerantná, sociálne a ekonomicky stabilná krajina, orientujúca sa na Rusko. V čase, kedy sa začali komplikovať vzťahy Ruska s Ukrajinou, začalo Rusko uvažovať o južnej vetve plynovodu, vedúcej do Európy mimo územia Ukrajiny cez Sýriu a Asad s tým súhlasil.

Zámerom USA však bolo niečo iného. Chceli odstaviť Rusko od možnosti predávať plyn Európe južnou vetvou. Z tohto dôvodu sa dovtedy mierumilovný Asad stal náhle diktátorom, proti ktorému začala na spôsob importovaných oranžových revolúcií vystupovať takzvaná umiernená opozícia. Jej zámerom bolo zvrhnutie Asada a nastolenie bábkovej vlády poplatnej záujmom USA, ktorá by následne umožnila vybudovanie plynovodu z Kataru, čím by Rusku znemožnila predaj jeho plynu.

Jedno je však treba zvlášť zdôrazniť. Rusko vojensky podporuje Sýriu na žiadosť legitímne zvoleného prezidenta Asada, zatiaľ čo USA vojensky podporujú islamistov, ktorí namiesto toho, aby usilovali o politickú zmenu prirodzenou cestou prostredníctvom parlamentných volieb, usilujú o ňu so zbraňou v ruke, bez ohľadu na materiálne škody a ľudské životy. V skutočnosti ide totiž iba o žoldnierov a vrahov, ktorí bojujú za mocenské a geopolitické záujmy USA tak, ako sa to už nespočetne krát udialo v mnohých iných častiach sveta. Kvôli týmto záujmom bola zničená prosperujúca Líbya, čo malo za následok záplavu imigrantov prúdiacich z Afriky do Európy a kvôli týmto záujmom bol destabilizovaný Irak.

Avšak tým najžiadanejším sústom americkej globalistickej elity je Rusko samotné so svojimi obrovskými prírodnými zdrojmi, a to najmä na Sibíri. Za čias Jeľcina ho už mali takmer na kolenách a jeho vojenský potenciál bol masívne demontovaný. Potom ale prišiel Putin a Rusko sa začalo opäť ekonomicky a vojensky stabilizovať. Ako však môžeme v súčasnosti z úst amerických generálov počuť, svoje provokácie dotiahli úspešne až tak ďaleko, že hlavnou otázkou pre nich zostáva, kedy si svojou vojenskou silou privlastnia všetky bohatstvá Ruska? Kedy nastane ten najvhodnejší čas?

Lebo aj keď v súčasnosti má Rusko mnohé vojenské systémy lepšie a modernejšie, ako sú americké, Jeľcinovská demontáž sa predsa len podpísala na nedostatočnom počte výzbroje. Ak teda už má byť vojna, podľa amerických generálov čím skôr, kým nie je Rusko úplne dozbrojené. Rovnakého názoru je aj americká zbrojárska loby, s ktorou je v spojení Hillary Clintonová. Strategickým zámerom USA je vyprovokovať vojenský konflikt Ruska so západnou Európu, aby sa sila všetkých úderov vybila predovšetkým v európskom priestore a územie USA zostalo viac menej bez ujmy, alebo vyviazlo s čo najmenšími škodami.

Približne takáto je teda súčasná situácia bez akéhokoľvek obalu a zahmlievania, pričom však všetky európske médiá, poplatné záujmom USA vymývajú mozgy verejnosti démonizovaním Ruska ako agresora a týmto spôsobom pripravujú obyvateľstvo na eventuálny vojnový konflikt, v ktorom budú samozrejme NATO a USA bojovať za tie najušľachtilejšie ideály. O tom, kto je skutočným, vierolomným a zákerným agresorom však svedčí fakt, že nie Rusko sa pomaly približuje až k hraniciam USA, ale práve naopak. Že práve západ porušil všetky svoje sľuby o nerozširovaní paktu NATO smerom na východ, takže dnes táto agresívna aliancia, s rukami od krvi tisícov nevinných stojí takmer na ruských hraniciach. Veľmi jednoducho a stručne povedané, vojnu chcú USA a nie Rusko!

Ako je však takéto niečo ešte možné v 21. storočí? Ako je možné, že globalistická elita tak, ako tomu bolo v minulosti, ženie svet opäť do strašnej vojny? Prečo sú národy tohto sveta vydané do rúk bezohľadnej elity, ktorá si s nimi robí čo chce? Prečo toto globalistické Zlo vo svojej obludnosti plánuje zničiť civilizovaný svet, ak nie celú planétu? A prečo vôbec môžu vládnuť na našej planéte takéto sily Zla? Ako je vôbec možné, že sa na vrchol pozemskej moci dostávajú ľudia práve takéhoto druhu?

Všetko toto je možné iba preto, lebo Zlo má obrovskú podporu. Lebo toto Zlo živia, udržujú a ustavične podporujú tí najobyčajnejší ľudia prostredníctvom všetkých svojich zlých a negatívnych vlastností, ktoré v sebe majú. A z týchto malých pramienkov zla, prúdiacich od ľudí vzniká rieka, ktorá sa vlieva do mora. Do mora Zla, ktoré v súčasnosti opäť v celej svojej obludnosti dvíha hlavu.

A práve globalistická elita, stojaca na najvyšších priečkach hierarchie Zla chce opätovne rozpútať vražednú vojnu, v ktorej sa Zlo chystá zničiť milióny svojich vlastných živiteľov. Lebo Diabol, ktorého obyčajní ľudia našej planéty splodili a vyvolali k životu svojimi zdanlivo malými, zlými a negatívnymi vlastnosťami, tento Diabol sa im nemôže odmeniť ničím iným, ako peklom, ktoré na zemi rozpúta.

Za všetko toto, čo sa teraz ku nám blíži však môžu tí najobyčajnejší ľudia, z ktorých každý svojim vlastným, jednotlivým zlom, nečistotu a neušľachtilosťou umožnil povstať hlave Draka, ktorá sa nás chystá roztrhať na kusy.

Našim najväčším a najúhlavnejším nepriateľom nie je teda ten, kto nám je ako nepriateľ v súčasnosti mediálne predkladaný. Našim najväčším nepriateľom je a zostáva predovšetkým zlo a negativita, ktoré nesieme v sebe a ktoré sú skutočnou príčinou všetkého.

Áno, obyčajní ľudia dali svojimi nízkosťami povstať Zlu, ktoré chce zničiť svet. Môže za to naša vlastná plytkosť v myslení, naša vlastná povrchnosť, naša poživačnosť, naša chamtivosť, bezohľadnosť, egoizmus, materializmus, konzumnosť, neušľachtilosť, nečistota, nenávisť, klamstvo, nedostatok duchovnosti a záujmu o poznanie zmyslu života a tak ďalej a tak ďalej.

Avšak postaviť sa proti proti Zlu a bojovať proti nemu skutočne efektívne a pravým spôsobom je možné jedine dobrom. Jedine rozvíjaním a posilňovaním dobra v sebe, aby sme už viac neboli podporovateľmi Zla a aby sme ho týmto spôsobom oslabili.

Bojovať proti Zlu je teda možné iba rozvíjaním ľudských cností, ako je zmysel pre spravodlivosť a česť. Rozvíjaním dobrosrdečnosti, ohľaduplnosti, láskavosti a ušľachtilosti. Rozvíjaním túžby po veciach vyšších a vznešenejších, ako sú iba tie hmotné. Rozvíjaním duchovnosti a hľadaním odpovedí na otázky o zmysle vlastného života. Týmto všetkým môžeme v sebe rozvinúť dobro a postaviť sa na odpor voči silám Zlá, ktoré v súčasnosti vládnu svetu a chcú ho zničiť, pretože sa im k tomu dostalo síl aj od nás samotných.

Úbohí nevedomí ľudkovia! Myslíte si, že ku všetkému tomu, k čomu na zemi dochádza, vrátane súčasnej hrozby atómovej katastrofy, že k tomu dochádza len tak náhodou? Musí to mať predsa nejakú príčinu! A tá príčina tkvie vo vás! V každom jednotlivom druhu zla, ktoré v sebe máte a pestujete! A to vaše malé a zdanlivo nepatrné zlo, spolu so zlom miliónov ostatných ľudí dalo silu veľkému Zlu, ktoré nás plánuje bezohľadne zničiť.

Úbohí ľudkovia, ktorí ste vždy ignorovali a stále ignorujete všetky nabádania k dobru, cti, spravodlivosti a ušľachtilosti ako čosi v súčasnosti už nemoderné, zastaralé a prekonané. Pre vašu ignoranciu sa vám však teraz zlo, ktorému ste sa tak naivne oddávali ide zrútiť na hlavu, aby vás pochovalo pod sebou.

Vašim úhlavným nepriateľom nie sú USA, ani globalisti, ani americké zbrojárske firmy, ktoré si želajú vojnu! Lebo keby sme snáď čisto teoreticky pripustili, že by sa Rusku podarilo zničiť centrum Zla bezohľadných, globalistických a svetovládnych zámerov, povstane toto Zlo po nejakom čase opäť, pretože ho v podobe zdanlivo malého zla a necností budú ľudia naďalej niesť v sebe a tým pádom mu skôr alebo neskôr umožnia opäť pozdvihnúť hlavu.

Vyššie uvedeným, čisto teoretickým príkladom o víťazstve Ruska nemá byť samozrejme povedané, že ide o nejakú ideálnu krajinu bez chýb. To rozhodne nie! Avšak každopádne predsa len súčasné Rusko predstavuje určitý zdravší protipól voči agresívnemu americkému globalizmu. Už trebárs len tým, že si neželá vojnu, ale je k nej zámerne tlačené práve americkými globalistami.

Pochopme teda konečne, že jedine dobro, ono prosté a jednoduché dobro môže zachrániť svet! Jedine rozvíjaním dobra môžeme vziať živnú pôdu Zlu a oslabiť ho tak, že nakoniec padne úplne. Lebo pamätajme, že alebo my zničíme Zlo, alebo Zlo zničí nás! Každý osobne, svojim vlastným príklonom k dobru sa preto vynasnažme, aby tomuto svetu už nikdy nevládli sily Zla, ako je tomu ešte dnes, ale iba sily Dobra.

Vedzme preto všetci, že jedine dobro, totožné so cťou, spravodlivosťou, ľudskosťou, ohľaduplnosťou, ušľachtilosťou, láskavosťou, skromnosťou a duchovnosťou je záchranou tohto sveta, ako i jeho lepšou a krajšou budúcnosťou. Nič iného nás nezachráni a v ničom inom niet pre nás nijakej lepšej budúcnosti.

Kód: Vybrať všetko

http://kusvetlu.blog.cz/

v spolupráci s M.Š

[tibkor]

ak tu rozprávaš o ničení tak už z toho samého chrlí zlo..

[othon]

Bezhotovostná platba ako cesta k totálnemu zotročeniu


Už iba tí starší zažili a pamätajú časy, kedy dostávali mzdu priamo na ruku, čiže v hotovosti. Potom prišla doba, kedy sa bolo možné rozhodnúť, či budeme dostávať peniaze v hotovosti, alebo na účet. Sloboda výberu napokon skončila celoplošnou povinnosťou zriadenia účtov v bankách.

Tento krok bol samozrejme zdôvodňovaný výhodami, aké to prinesie. Argumentovalo sa najmä bezpečnosťou, spočívajúcou v odstránení rizika nosenia vysokých súm v hotovosti. Peniaze bude mať totiž každý bezpečne uložené v banke, odkiaľ si ich môže kedykoľvek vyberať prostredníctvom bankomatu.

Vždy, keď sa robí nejaká zmena podobného druhu, prebieha spravidla podľa vyššie uvedeného scenára. Na jednej strane sa cielená propaganda rozplýva nad pozitívami a výhodami pre bežného občana, ale na druhej strane sa pokrytecky mlčí o ziskoch, ktoré banky z toho majú. Avšak odhliadnúc od týchto ziskov, išlo o jeden z prvých, ale zásadných krokov k úplnému zotročeniu obyvateľstva.

Druhým pripravovaným krokom má byť absolútne odstránenie hotovosti, čiže reálnych papierových peňazí a mincí. Všetky platby by mali prebiehať už len bezhotovostne, prostredníctvom platobných kariet.

V súčasnosti žijeme v dobe, kedy je ešte možné platiť aj hotovosti, aj platobnou kartou. Všetko ale smeruje k absolútnemu odstráneniu hotovosti.

A opäť, ako v spomínanom prvom prípade sa bude propagandisticky hovoriť iba o výhodách pre ľudí. A opäť, ako v prvom prípade to bude iba lesklé vonkajšie pozlátko, skrývajúce iné zámery. Pozlátko, zastierajúce zásadný krok v zmysle absolútneho zotročenia obyvateľstva, ktoré sa týmto pádom stane vydané bankám na milosť a nemilosť.

Bankám? Prvoplánovo áno, ale v skutočnosti ľuďom, ktorí ich vlastnia a ktorí sú ich majiteľmi. Ide o zopár najbohatších rodín sveta, ktoré robia všetky vyššie spomínané kroky vyslovene zámerne, za účelom absolútneho ovládania všetkých a všetkého. Za účelom absolútneho a bezvýhradného ovládania ľudí, ktorých financie sa dostanú pod kuratelu elity. A elita, v skrytosti usilujúca o svetovládu môže potom kedykoľvek finančne zničiť každého nepohodlného jednotlivca, či celé skupiny ľudí, ktoré by sa chceli ich zámerom postaviť na odpor jednoducho tým, že im zablokuje účty. Takýmto spôsobom bude možné ľuďmi manipulovať a prostredníctvom financií ich donútiť podriadiť sa životu, alebo presnejšie povedané otroctvu v súlade prianiami, zámermi a predstavami elity.

No a keďže obyvateľstvo bude nosiť platobnú kartu neustále pri sebe, bude možné jej prostredníctvom presne určiť každého pohyb, miesto pobytu, ako i to, čo konkrétne predáva a kupuje.

Ale pretože bude dochádzať k prípadom, že niekto kartu alebo stratí, alebo zabudne, alebo zámerne nebude chcieť nosiť so sebou, pristúpi sa k tretiemu a záverečnému kroku. Najskôr, ako je už zvykom, iba k dobrovoľnej ponuke. Neskôr však k povinnosti dať si implantovať podkožný čip.

A propaganda bude opäť hovoriť iba o výhodách. Pravý účel však bude úplne iný. A to zavŕšenie zotročenia ľudí, ktorými bude možné prostredníctvom implantovaných čipov ľubovoľne manipulovať. Čipy budú mať totiž oveľa významnejšie funkcie, ako je iba bezhotovostná platba a možnosť určenia presného miesta pobytu. Existujú indície, že prostredníctvom implantovaných čipov je možné ľudí emocionálne, psychicky a myšlienkovo ovplyvňovať.

Ako trebárs napríklad vy dnes ovládate svoj televízny prijímač diaľkovým ovládaním a obyčajným stlačením gombíka volíte programy, či už zábavu, šport, film, pieseň, alebo čokoľvek iného, na čo sa budete pozerať a čo na vás bude vnútorne pôsobiť, presne rovnako môže niekto z neznámeho centra stláčať ovládač a prostredníctvom implantátu vo vás aktivovať rozličné psychické stavy, ako je trebárs zúfalstvo, strach, úzkosť, túžbu zabíjať a tak ďalej a tak ďalej. Ľudia sa týmto spôsobom stanú doslova robotmi v niečích rukách, ktorými sa dá podľa ľubovôle manipulovať. A ak elita uzná za vhodné, jednoducho vo vás vyvolá sebevražedné sklony a odstráni vás z tohto sveta vašimi vlastnými rukami.

Inak za účelom absolútneho ovládnutia ľudskej psychiky boli a sú okrem podkožných implantátov vyvíjané i mnohé iné technológie, ktorých vzájomným spolupôsobením je možné doslova modelovať ľudskú psychiku a podľa potreby manipulovať ľudským vnútorným životom.

Prečo by mal každý aspoň čo to vedieť o týchto skutočnostiach?

Preto, aby sme sa mohli proti ním postaviť. Aby sme sa nenechali ako ovce manipulovať médiami, ovládanými elitou, ktoré nás budú lživo presviedčať, že všetko čo sa chystá je iba pre naše dobro a pre náš prospech. Len si napríklad spomeňme na známu ľudovú múdrosť: keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú.

Buďme si preto dobre vedomými toho, že takmer všetky oficiálne média sú v rukách elity a táto elita nemá s plebsom žiadne dobré, ani humanistické zámery. Nie sme pre nich ničím! Sme iba masou, ktorá má byť zotročená, aby slepo slúžila elite.

A všetko toto, čo sa nám zdá byť nanajvýš absurdné sa môže diať iba preto, lebo ľudia stratili schopnosť posudzovať veci srdcom. Pretože ľudia sa stali iba ľuďmi čistého rozumu, ktorých je možné kedykoľvek podľa potreby oklamať rafinovanou rozumovou lžou. Keby však viac dbali na hlas svojho srdca, boli by schopní vždy rozpoznať za zdanlivo navonok proklamovaným dobrom zákerne číhajúce zlo, ktoré dobro vedome zneužíva len ako zástierku. Ako zástierku skutočných, čiernych a obludných zámerov.

Dávajte si veľký pozor na všetkých tých, ktorí k vám budú prichádzať ako baránkovia, zatiaľ v skutočnosti sú to draví vlci! Tieto maximálne výstižné slová neboli nikdy tak aktuálne, ako práve dnes.

Rozpoznávať vlkov v rúchu baránka však dokáže iba človek čistého a dobrého srdca. Človek, ktorý vníma hlas svojho srdca, čiže hlas svojho svedomia a riadi sa ním. Jedine takýto človek, ktorý je spravodlivým, pretože ho jeho srdce a jeho svedomie nabáda k spravodlivosti, ktorý je čestným, pretože ho jeho srdce nabáda k čestnosti, ktorý je ohľaduplný, pretože ho jeho srdce nabáda k ohľaduplnosti, ktorý je dobrým, pretože ho jeho svedomie nabáda k dobru, jedine takýto človek je schopný rozpoznávať dobro od zla a zlo, ktoré sa za dobro iba maskuje.

To, či teda bude a zostane jednotlivec slobodným je priamo závislé od slobody jeho ducha. Od toho, akú mieru slobody prejavu dá v sebe svojmu duchu, svojmu srdcu, svojmu svedomiu a svojmu citu, čo v skutočnosti jedno jest. A jeho duch, jeho srdce, jeho svedomie, či jeho cit ho nemôžu viesť k ničomu inému, ako k dobru, cti a spravodlivosti.

S takýmto človekom potom už však nie je možné manipulovať, pretože sa stáva schopným ostrého rozlišovania medzi dobrom a zlom. Stáva sa schopným rozpoznávať vlkov v rúchu baránka a zlo, ktoré sa za dobro iba prefíkane maskuje.

Keďže ale ľudia vo všeobecnosti neveľmi dbajú hlasu svojho srdca, hlasu svojho citu a svedomia, ktoré ich vždy nabáda iba k dobru, čestnosti, spravodlivosti a ušľachtilosti, keďže ľudia vo všeobecnosti omnoho viac veria kalkulatívne účelovému rozumu, stratili schopnosť rozpoznávať dobro od zla a preto hromadne prepadajú za obeť zlu, ktoré sa zákerne maskuje za dobro.

A toto zlo, obratne využívajúce frázy o slobode, demokracii, ľudských právach, multikulturalizme, pokroku, či výhodách absolútneho odstránenia hotovosti a mnohých iných veciach ženie ľudstvo ako ovce do pasce totálneho zotročenia. Do otroctva služby svetovej elite, ktorá sama slúži silám Temna.

Lebo žiaľ, v tomto stvorení platí neúprosný zákon že ten, kto nie je slobodný v duchu, musí nakoniec stratiť i slobodu vonkajšiu.

Staňme sa preto slobodnými v duchu! Dajme slobodu vlastnému svedomiu, vlastnému citu a vlastnému srdcu. Načúvajme ich hlasu, ktorý nás vedie k spravodlivosti, čestnosti, dobru a ušľachtilosti. Jedine tak sa staneme ľuďmi, podporovanými silami Dobra a tým pádom schopnými čeliť nástrahám síl Temnoty a Zla, ktorých službe sa prepožičala elita nášho sveta.

***

„A všetci, malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní i otroci prijímajú na pravú ruku a na čelo znak a nik nemôže kupovať alebo predávať, iba ten, kto má znak.“

„Tretí anjel zvolal mohutným hlasom: Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a príjme znak na svoje čelo a svoju ruku, bude piť z vína Božieho hnevu, nezriedeného, naliateho do čaše jeho hnevu a bude mučený ohňom a sírou ...“

„A dym ich múk bude stúpať na veky vekov a nebudú mať oddychu vo dne v noci tí, čo sa klaňajú šelme a jej obrazu, ani ten, kto prijal znak jej mena.“

Kód: Vybrať všetko

http://kusvetlu.blog.cz/

v spolupráci s M.Š

[othon]

Prečo nám chce Tvorca vziať slobodnú vôľu?


Stvoriteľ nám daroval slobodnú vôľu. Môžme ju užívať po svojom, čiže žiť v hriechu, alebo žiť podľa jeho prikázaní. Ibaže prikázania sú vlastne konkrétne pravidlá. Zákony ako správne žiť. Musíme ich dodržiavať, ak chceme byť spasení, teda úplne sa im podriadiť. Prestať žiť podľa svojej vôle a začať žiť podľa Vôle Božej. Dobrovoľne sa vzdať vlastnej vôle a úplne sa podriadiť niečomu vyššiemu. Vzdať sa svojho práva rozhodovať o vlastnom živote a prijať fakt, že sme bezmocne vydaní napospas niekomu inému. Nie je to definícia otroctva? Aj keď zrejme myslená v dobrom? Stvoriteľ nám teda na jednej strane slobodnú vôľu daroval, ale v skutočnosti chce, aby sme sa jej zriekli a úplne sa mu podriadili. Ako je to teda?

Odpoveď: Ak chceme pochopiť princíp slobodnej vôle vo vzťahu k Stvoriteľovi musíme sa pokúsiť pozrieť na tento problém nie z nášho malého, ľudsky pozemského pohľadu, ale z pohľadu Stvoriteľa. To jest zhora smerom dolu k človeku. Jedine takýmto spôsobom sa nám to môže veľmi jednoduchým spôsobom vyjasniť.

Svet, stvorenie a teda i človek vznikli z Vôle Najvyššieho. Každý z ľudí je preto nepatrnou čiastočkou Jeho Vôle. Čiastočka Vôle Stvoriteľa teda predstavuje najhlbšiu a najelementárnejšiu časť našej vnútornej podstaty. No a naša skutočná a pravá slobodná vôľa nie je spojená s ničím iným, ako práve s našou vnútornou podstatou. To teda prakticky znamená, že ak by sme boli schopní načúvať svojej najvnútornejšej podstate a ísť cestami, ktoré nám ukazuje, museli by sme nevyhnutne kráčať cestami plne totožnými s Vôľu Stvoriteľa. K nej nás totiž práve z našej skutočnej slobodnej vôle ťahá naša vnútorná podstata, nakoľko ona sama je nepatrnou čiastočkou Vôle Najvyššieho, z ktorej povstala.

Ako sme teda už na začiatku povedali, celé stvorenie, vrátane človeka vzniklo z Vôle Božej. V úvodných častiach Biblie sa v kapitole o stvorení sveta píše: „Duch Boží sa vznášal nad vodami.“

Stvoriteľ teda tvoril a stvoril svet zo svojej Vôle, A túto tvorivú Vôľu Božiu nazýva Biblia Božím Duchom. Duchom Božím, ktorý sa vznášal nad vodami a formoval svet. Bol to teda Duch Boží, čiže Duch Svätý. Vôľa Stvoriteľa a Duch Svätý, Duch Boží je teda jedno a to isté. A ako sme si na začiatku povedali, z tejto Vôle, čiže z tohto Ducha vznikol človek. Z tvorivého a prvotného Ducha Božieho, ktorý tvoril svety vznikol ľudský duch ako malá a nepatrná časť Ducha.

A opäť a znova, ak hovoríme o pravej slobodnej vôli človeka, tak táto je spojená práve z našim duchom. S našou najvnútornejšou duchovnou podstatou. Je spojená so slobodnou vôľou nášho ducha, ktorý v nás sám zo svojej slobodnej vôle túži po Svetle a po Bohu. A práve táto naša túžba po Bohu, po Jeho Svetle a po živote v súlade s Jeho Vôľou je skutočným prejavom našej pravej slobodnej vôle.

To teda znamená, že keby sme sa pokúsili dať slobodu nášmu vlastnému duchu, tento nás zo svojej vlastnej slobodnej vôle nemôže viesť nikam inam, ako k Výšinám a ku vznešeným hodnotám Ducha.

Slobodná vôľa nie je teda v skutočnosti vôbec nič z toho, čo dnes za slobodnú vôľu ľudia považujú. To všetko je len obyčajná svojvôľa a holdovanie vlastným slabostiach, či úchylkám. To, čo teda dnes ľudia opovažujú za slobodnú vôľu sú iba najrozličnejšie nánosy a nečisté strusky, ktoré im znemožňujú nájsť spojenie so svojou skutočnou slobodnou vôľou, ktorá je totožná jedine so slobodou ich ducha. Zo slobodou ich najvnútornejšej duchovnej podstaty, ktorá povstala z Ducha Božieho, z Ducha Svätého, z Vôle Stvoriteľa a je preto aicky k tejto Vôli a k tomuto Duchu priťahovaná.

My ľudia sme zostúpili do hmotného sveta za účelom nášho duchovného vývoja a hlboko vo svojom podvedomí máme vtlačené všetky vyššie uvedené skutočnosti. Zmyslom nášho duchovného vývoja tu na Zemi je prebudiť ich k plnému vedomiu. Plne vedome sa stotožniť s tým, čo nesieme podvedome ukryté v hĺbke seba samého. Ak to dosiahneme, staneme sa duchovne zrelými, duchovne slobodnými a plne zjednotenými so svojou skutočnou slobodnou vôľou.

No a účelom Mojžišových prikázaní, Kristovej náuky, či iných hodnotných duchovných učení je, aby sme sa rozpomenuli. Aby sme sa na základe náuky, prichádzajúcej z Ducha rozpomenuli na svoju najvnútornejšiu podstatu. Na to, že sme duchovnými bytosťami, ktoré vznikli z Vôle Božej a preto chcú zo svojej najvnútornejšej prirodzenosti k tejto Vôli smerovať.

Náš každodenný život v súlade s náukami, prichádzajúcimi z Ducha má v nás teda prebudiť k životu a k plnému uvedomeniu to hlboko skryté, podvedomé v nás. Máme sa jednoducho tu na Zemi rozpomenúť na nádherný, rozprávkový sen, z ktorého sme sem dolu do hmotnosti prišli. Na nádherný a rozprávkový sen, ktorého je naša najvnútornejšia duchovná podstata neoddeliteľnou súčasťou. Máme konečne pochopiť, kým naozaj sme. Máme odložiť naše najrozmanitejšie názory, náhľady, túžby a priania, fixované iba na hmotný svet, ktorých pestovanie považujeme za legitímny prejav svojej slobodnej vôle. Máme konečne nájsť našu skutočnú slobodnú vôľu, ktorá je spojená so slobodou nášho ducha a tým s veľkou Vôľou Stvoriteľa.

Ak ste sa niekdy s plnou vážnosťou ponorili napríklad do Kristových slov, museli ste predsa tu a tam hlboko vnútorne vycítiť, že vo vás niečo prebúdzajú. Že vyvolávajú akúsi tajomnú odozvu. Že vo vás niečo rozochvievajú. Že je to čosi ako ako sen, ktorý sa vám kedysi sníval a na ktorý sa pod vplyvom týchto slov nejasne rozpomínate.

Je to preto, že Kristove slová, či slová prorokov sú volaním. Volaním Ducha k duchu človeka! Volaním určeným k precitnutiu. Volaním určeným k prebudeniu. K pozemskému znovuzrodeniu do reality Ducha, z ktorej sme prišli, z ktorej pochádzame a s ktorou sa máme tu na Zemi opäť plne stotožniť. To je náš cieľ a to je zmysel nášho života!

Stvoriteľ nás teda v nijakom prípade nezotročuje svojimi prikázaniami, ale naopak, ukazuje nám nimi cestu k skutočnej slobode.

Kód: Vybrať všetko

http://kusvetlu.blog.cz/

v spolupráci s M.Š

[othon]

O hlbokých duchovných príčinách súčasného svetového diania


Tento text je pokusom o postihnutie prvotnej príčiny a posledného dôsledku veľkého svetového diania, ktorým má byť zotročenie národov a zredukovanie ľudstva samozvanou elitou na takzvanú zlatú miliardu.

Áno, za fatálnej nevedomosti vyššie spomínaných skutočností sú jednotlivci i celé národy ako ovce nenápadne, ale isto tlačení k nastoleniu nového svetového poriadku nadvlády elít nad absolútne zotročenými masami.

Nič sa však nedeje náhodou a všetko má svoj hlboký zmysel. Pokúsme sa preto, ako už bolo spomenuté na začiatku, nájsť prvotnú príčinu toho, prečo vôbec k podobnej situácii došlo a zároveň sa tiež pokúsme pochopiť, aký hlboký duchovný význam a zmysel bude mať konečné, absolútne zotročenie ľudstva, ku ktorému to smeruje.

V prvom rade si musíme uvedomiť, že všetko, čo sa deje má duchovný podtext, pretože my ľudia žijeme v rámci univerza, ktoré má duchovný rozmer. A preto skutočné a prvotné príčiny toho, čo v súčasnosti prebieha nemôžu byť iné, ako duchovné.

Človek je totiž bytosťou duchovnou a jeho najhlbšie duchovné jadro má svoje potreby. Trebárs potrebu po prežívaní takého ušľachtilého citu, ako je láska. Potrebu po prežívaní harmónie, dobra a šťastia. Potrebu po spravodlivosti a ľudskosti. Potrebu po poznaní hlbších súvislostí bytia a potrebu po Bohu.

Človek dneška je však žiaľ materialistom a potreby jeho vlastného ducha sú mu viacmenej ukradnuté. To, čo ho zaujíma predovšetkým je hlavne naplňovanie a uspokojovanie svojich materiálnych potrieb. Jedine toto sa mu stalo všetkým a o nič iného sa už nesnaží. Ba na nič iného už ani nemyslí. Týmto spôsobom však odsunul svojho ducha i so všetkými jeho potrebami kamsi bokom. Zavrel ho do žalára a doslova ho zotročil svojimi, nikdy nekončiacimi, hmotnými potrebami.

Avšak ľudia tejto zeme nepoznali a nepoznávajú, že všetko, čo v sebe dlhodobo vnútorne prechovávajú a živia má napokon tendenciu prejaviť sa celkom otvorene a viditeľne aj navonok. A preto presne tak, ako to funguje pri chorobe, kedy je takmer každá jednotlivá nemoc iba vonkajším zhmotnením nami vnútorne prechovávanej negativity a disharmónie, presne takto isto sa naše vlastné, dlhodobé zotročovanie svojho ducha napokon zhmotňuje do vonkajších pomerov, v ktorých sa nás samotných snaží niekto reálne a fyzicky zotročiť. Zotročovaním vlastného ducha a ignorovaním jeho potrieb si tak ľudia sami sebe ukovali otrocké okovy nadvlády peňazí, kapitálu, nadnárodných korporácií a globalistických elít, usilujúcich o absolútnu svetovládu.

A keďže ľudstvo nechce nič vedieť o týchto hlbokých, skrytých súvislostiach a vo svojej slepote naďalej pokračuje v zotročovaní vlastného ducha, stupňuje tým nevyhnutne aj svoj vonkajší útlak, prostredníctvom ktorého sú ľudia postupne pripravovaní o všetky svoje slobody. Slučka na ich krku sa čoraz viacej zaťahuje, trebárs len takou snahou o odstránenie hotovosti a preferovaním bezhotovostného styku, čoho konečným dôsledkom majú byť podkožné implantáty. A to je naozaj len jeden z príkladov pripravovaného, budúceho zotročenia obyvateľstva.

Ľudia sú však maximálne povrchní a preto nič nebadajú. Dokonca sa vysmievajú a majú za bláznov tých, ktorí ich na toto nebezpečenstvo upozorňujú.

Keď sa ale nakoniec dômyselná slučka na ich hrdle zatiahne natoľko, že zalapajú po dychu, keď globalistická elita plne odhalí svoju antihumánnu tvár skrytú za súčasnou humanistickou maskou, keď začne podľa svojich zvrátených plánov regulovať počet otrokov na zlatú miliardu, keď sa teda súčasné, dobrovoľné otroctvo ducha obyvateľstva našej planéty pretransformuje do vonkajšej podoby obludného, novodobého otroctva, spojeného s utrpením, stupňujúcim sa až do neúnosnosti, vtedy, aj napriek všadeprítomnej bolesti a hrôze bude mať toto dianie svoj hlboký duchovný význam.

Keď totiž ľudia spoznajú, že im v ich situácii, ktorú si sami zavinili, už nemôže pomôcť nikto a nič, pomaly, a akoby v prebúdzaní sa z hlbokého spánku si začnú uvedomovať, že jestvuje iba jeden jediný, na koho pomoc sa ešte budú môcť obrátiť a spoliehať. A síce Boh!

Boh, od ktorého Ducha sa odvrátili tým, že vytrvalo ignorovali existenciu a potreby vlastného ducha, tvoriaceho ich najhlbšiu vnútornú podstatu. Takýmto drsným spôsobom teda napokon dostanú príležitosť prebudiť v sebe k životu duchovnú iskru, ktorá v nich vždy ticho túžila po Bohu, po Svetle a po všetkých vysokých, vznešených a ušľachtilých hodnotách a cnostiach.

Chápete teda o čom je v skutočnosti súčasné veľké svetové dianie, ktoré sa odvíja pred našimi očami?

Je o našom vlastnom, dobrovoľnom zotročení ducha, ktoré sa zhmotňuje do reálnej a fyzickej podoby vonkajšieho zotročenia, prinášajúceho obrovské utrpenie, v ktorom majú ľudia v strate všetkých slobôd, istôt a dôstojnosti opätovne prebudiť k životu svojho ducha a oslobodiť ho.

Lebo jedine ľudia slobodní duchom si zaslúžia žiť v slobodných pomeroch a v slobodnej spoločnosti, pretože oni sami si takýmto spôsobom pre seba zvnútra navonok tieto pomery sformovali.

Lebo jedine ľudia, ktorí začnú uspokojovať potreby svojho ducha po osobnom živote v súlade s dobrom, spravodlivosťou, cťou a duchovnosťou si zaslúžia žiť v prostredí a v spoločnosti plnej dobra, spravodlivosti, čestnosti a všetkých ostatných vysokých a ušľachtilých hodnôt.

Lebo my ľudia môžeme v železnom a neoblomnom Zákone spätného účinku, činnom v tomto stvorení žať vždy iba to, čo sme zasievali. A to vo vzťahu k našej konkrétnej téme znamená, že za vlastné, vnútorné zotročenie ducha musíme nevyhnutne zožať zotročenie vonkajšie.

Ak preto chceme prežiť slobodný a ľudsky dôstojný život v slobodnej spoločnosti, musí tomu nevyhnutne predchádzať sejba slobody vlastného ducha a naplňovania všetkých jeho ušľachtilých potrieb.

No a o všetkých týchto nesmierne vážnych skutočnostiach je v súčasnosti potrebné otvorene hovoriť preto, aby ľudia dobrovoľne nastúpili cestu k pravej slobode. Lebo ak tak dnes neučinia dobrovoľne, bude musieť nakoniec prebúdzať ich ducha utrpenie, o akom sa im doteraz ani nesnívalo.

Ak teda nechceme prežiť to, pred čím sme boli varovaní v Zjavení Jánovom, v takzvanej Apokalypse, ktorá podrobne opisuje čo všetko sa prihodí duchovne zotročenému ľudstvu, vykročme dobrovoľne na cestu k duchovnej slobode. Otvorme sa svojmu duchu, ktorý sa nám ticho prihovára prostredníctvom nášho svedomia a začnime vedome napĺňať jeho potreby, ktoré nás po našej smrti privedú do výšin Ducha a počas nášho života na tejto zemi k šťastiu, mieru, spokojnosti a slobode.

A mimochodom, viete čo v skutočnosti znamená slovo Apokalypsa? Znamená to premena. Znamená premenu duchovne zotročeného ľudstva v ľudstvo duchovne slobodné. Žiaľ ale, za cenu utrpenia. Utrpenia, ktoré by nebolo vôbec potrebné, keby ľudstvo nastúpilo cestu k slobode vlastného ducha dobrovoľne.

Kód: Vybrať všetko

http://kusvetlu.blog.cz/

v spolupráci s M.Š

[othon]

Trump! Svet dostal šancu! Využije ju?


Koncom roka 2016 balansoval náš svet takmer na pokraji vojenského konfliktu USA a Ruska, s tendenciou jeho eskalácie až do jadrovej konfrontácie. Atmosféra priam hmatateľného napätia, s podtextom blízkeho svetového konfliktu mocností však povolila okamžite po zvolení Trumpa za prezidenta USA a v súčasnosti je možné badať v tomto smere naozaj značné uvoľnenie.

To samozrejme neznamená, že by bolo zrazu všetko absolútne bezproblémové, ale minimálne o vojne mocností sa už ako o skoro hotovej veci prestalo hovoriť.

Zvolenie Trumpa bolo značným šokom pre mocenskú elitu, spojenú s americkými zbrojárskymi firmami. Jej prezidentskou kandidátkou bola Hillary Clintonová. Bol to šok i pre všetkých mediálnych, politických, treťosektorových a mnohých ďalších prisluhovačov tejto elity, ktorí za jej peniaze presadzujú jej agendu, bez ohľadu na záujmy vlastných národov, ktoré zrádzajú.

Elite, jej prisluhovačom, ako i malým a veľkým zradcom národov aj napriek takmer stopercentnému ovládaniu veľkých svetových médií, aj napriek obrovským finančným prostriedkom, použitým za účelom víťazstva Hillary Clintonovej však tentokrát predsa len klapli zuby na prázdno.

Obyčajní, jednoduchí, pracujúci Američania totiž nepodľahli rozsiahlej mediálnej manipulácii, ktorá sa ich intenzívne snažila presvedčiť o tom, čo je pre nich a pre Ameriku skutočne dobré. Obyčajní a jednoduchí Američania už totiž začali mať plné zuby agresívnej mocenskej elity, ktorá sa z nadbytku peňazí nemôže už celkom spratať do kože a cielene ženie svet do konvenčnej, či dokonca až jadrovej konfrontácie mocností.

Obyčajní a jednoduchí Američania totiž pochopili, že práve oni by na to najviac doplatili, pretože práve oni by sa stali, ako sa to hovorilo v minulosti, onou „potravou pre delá“ a bezbranným cieľom prvých odvetných úderov.

Obyčajní a jednoduchí Američania pochopili, že sú len obyčajnými pešiakmi vo veľkej rozohranej šachovej partii mocných a bohatých tohto sveta. Obyčajnými pešiakmi, ktorých môže byť kvôli najrozličnejším geopolitickým a mocenským záujmom pokojne a bez najmenších výčitiek svedomia obetovaných akékoľvek množstvo.

Veď nakoniec plné právo na život má len najužšia elita najbohatších a najmocnejších, zatiaľ čo všetci ostatní a všetko ostatné je tu len na to, aby slúžilo ich zámerom. A ak sa tieto zámery podarí uskutočniť, potom aj tak bude predsa nakoniec počet všetkých týchto zbytočných ľudí zregulovaný na „zlatú miliardu“ otrokov elity, ktorá im milostivo dovolí živoriť odmenou za to, že jej môžu slúžiť.

Toto všetko stelesňovala prezidentská kandidátka Hillary Clintonová, pričom ona samotná bola iba poslušnou bábkou a poslušným nástrojom v bezohľadných rukách elity.

Donald Trump, aj napriek všetkým jeho chybám predstavoval naopak vzburu proti snahám mocenskej elity. Predstavoval odpor obyčajných ľudí, ktorí vytvárajú skutočné hodnoty a budujú Ameriku voči elite najbohatších a najmocnejších. Tí totiž mnohokrát iba špekulatívne profitujú z ich práce a vo svojej zaslepenej chamtivosti a mocibažnosti chcú dohnať Ameriku i svet do novej veľkej vojny dúfajúc, že sa na nej zase opäť dobre nabalia tak, ako tomu bolo v podstate doteraz vždy vo všetkých posledných vojnách.

Nech už je to akokoľvek, nech si už boli bežní Američania všetkých týchto vecí plne vedomí, alebo ich vnímali a vytušili iba podvedome, každopádne sa im podarila veľká vec. Podarilo sa im aspoň dočasne zvíťaziť nad chobotnicou moci a jej propagandistickými mediálnymi lžami.

A práve týmto prehliadnutím a prebudením sa obyčajného amerického občana dostal svet šancu. Dostalo sa mu uvoľnenia napätia a priestoru pre rozvíjanie normálneho a pokojného života. Dostalo sa mu toho, o čo by s najväčšou pravdepodobnosťou prišiel po zvolení Hillary Clintonovej, ktorá by v poslušnom plnení príkazov elity iba stupňovala napätie a hnala svet k seba zničujúcemu konfliktu.

Bol nám teda všetkým darovaný čas. Tento čas, ako sa vraví v ekonomike, však „nesmie byť bez úžitku prejedený“, to jest premrhaný. Tento čas musí byť správne využitý, pretože deštruktívna temnota, skrývajúca sa za zámermi najbohatších a najmocnejších nášho sveta sa so stopercentnou istotou nevzdala svojich zámerov.

Ako ale má svet správne využiť darovaný čas?

Ľudia by mali v prvom rade pochopiť, že tam, kam sme sa dostali na sklonku roku 2016, to jest na prah novej svetovej vojny, sme sa dostali práve prostredníctvom hodnôt, ktoré preferujeme a ktoré vo všeobecnosti považujeme za dôležité a prioritné.

Aké sú to „hodnoty“?

Peniaze, majetky, kariéra, moc, postavenie, sláva, užívanie si a konzumný spôsob života. Absolútne a bezvýhradné podriadenie sa týmto „hodnotám“ však so sebou nevyhnutne prináša bezohľadnosť, chamtivosť, podvod, klamstvo, nečestnosť, nespravodlivosť, nemravnosť a mnoho iného. Lebo absolútna a bezvýhradná orientácia na hodnoty nižšieho druhu nemôže so sebou prinášať nič iného, ako iba nízkosť a zlo. Zlo, ktoré sa nabaľuje ako lavína, aby nakoniec dopadlo na svet v jeho najhroznejšej podobe, vo forme vojnového šialenstva.

Nikto samozrejme netvrdí, že mať peniaze, majetok, určité postavenie, atď je zlé. Nikto netvrdí, že je zlé užívať si radostí tohto sveta. Zlé však je, ak sú v hierarchii ľudstva tieto hodnoty na prvom mieste. Ak už nad nimi, alebo aspoň popri nich nič nie je a jedine oni sú tým najdôležitejším, o čo ľudia usilujú.

Ak totiž nepostavíme vysoko nad peniaze, majetky, kariéru, moc, slávu, či užívanie si česť, spravodlivosť, ľudskosť, dobro, mravnosť a ušľachtilosť, stratíme to najpodstatnejšie, čo z nás robí ľudí a prostredníctvom čoho by sme mohli poľudštiť svoj prístup k peniazom, majetkom, moci, k užívaniu si radostí života, či k čomukoľvek inému.

Jednoducho povedané, iba prostredníctvom cností sa človek stáva človekom. Človekom, schopným pristupovať ku všetkému v živote správne.

Naopak, absencia cností berie ľuďom potrebný nadhľad nad vecami a oni sa stávajú ich otrokmi. Otrokmi peňazí, majetkov, moci, kariéry, slávy, či užívania si. Tým pádom sa im však tieto veci stávajú prekliatím namiesto požehnania, pretože k ich nadobudnutiu neváhajú použiť akýchkoľvek menších, či väčších nemorálností. Neváhajú sa stať jedni druhým vlkmi.

Ľudstvo bez cností je ľudstvom kráčajúcim cestami zla. A toto zlo postupne prerastá celou spoločnosťou a silnie až do takej miery, že napokon vyústi do podoby zničujúceho vojenského konfliktu, ako do akéhosi vrcholného bodu koncentrácie všetkého zla.

Ak náš svet dokázal prostredníctvom zvolenia Donalda Trumpa odvrátiť toto zlo, pretože ľudia konečne vedome, alebo aspoň podvedome pochopili, že „hodnoty“ ktorými žijú a ktorými nás ustavične masírujú médiá poplatné záujmom elity nebudú asi správne, ak sme prehliadnutím aspoň určitej časti obyvateľstva získali ešte šancu, musí byť táto šanca využitá. Bezpodmienečne využitá k nadobudnutiu vyššie spomínaných cností, ktoré postavíme vysoko nad všetky ostatné hodnoty, pretože jedine tak budme stáť správne, čiže v princípoch dobra a našim údelom nemôže byť potom nič iného, ako dobro.

Ak ale ľudia opäť premeškajú darovaný čas a nevyužijú ho k nadobudnutiu cností, ak budú aj naďalej bezvýhradne slúžiť iba peniazom, majetkom, moci, kariére, sláve, užívaniu si, konzumu, či iným podobným „hodnotám“ ignorujúc a prehliadajúc cnosti, zlo takýmto spôsobom nimi samými živené a podporované napokon zhustne natoľko, že sa znovu po nejakej dobe nevyhnutne dostaneme na pokraj toho, o čo zlu vždy v konečnom dôsledku ide. Na pokraj skazy a pustošenia ako vrcholného ideálu zla, zhmotneného do podoby seba zničujúceho vojenského konfliktu.

Až sa teda prostredníctvom nášho vlastného života bez cností opäť dostaneme k podobnému zlomovému momentu, ako koncom roka 2016, môže sa nám stať, že zlo, stelesnené snahami svetovej elity bude schopné prevážiť misky váh na svoju stranu a náš svet nedostane žiadnu podobnú šancu, akú dostal v súčasnosti zvolením Donalda Trumpa. Potom totiž nakoniec, v nevyhnutnom reťazení udalostí môže dôjsť k tomu, že zhubné dôsledky našej vlastnej nemorálnosti a nášho vlastného ignorovania cností nás všetkých, alebo aspoň prevažnú časť jednoducho vymažú z povrchu zemského.

Kód: Vybrať všetko

http://kusvetlu.blog.cz/

v spolupráci s M.Š

[othon]

Človeče buď človekom! Aj v intimite!


Vopred upozorňujem, že tento text je určený iba ľuďom, ktorí akceptujú duchovný rozmer bytia. Mnohí z nich sa totiž domnievajú, že ak uzavrú cirkvou posvätený manželský zväzok znamená to, že pri uspokojovaní svojej telesnosti môžu v rámci neho robiť absolútne čokoľvek. Že úplne všetko, čo činia pri plnení svojich manželských povinností je tým pádom prípustné a počestné.

Toto je ale zásadný omyl, pretože skutočnú posvätnosť môžu dať vzájomnému telesnému spojeniu iba partneri samotní, pričom rôzne nemravné, ba až zvrátené praktiky ich manželskú intimitu poškvrňujú a znečisťujú. A nijaká sviatosť manželstva na tom nemôže absolútne nič zmeniť. Nemôže posvätiť a očistiť to, čo je nemravné a nečisté.

Tí, ktorí chcú stáť v tomto smere správne tak, ako by ako skutočné ľudské bytosti stáť mali si musia uvedomiť, že k manželskému telesnému aktu je treba pristupovať s určitou mierou čistoty a ušľachtilosti. To môže ich pudovo zmyselnú vášeň pozdvihnúť na vyššiu, ušľachtilejšiu a ľudskej bytosti dôstojnejšiu úroveň.

Vezmime si napríklad skutočnosť, že zvieratá zostávajú pri tomto akte čisté a prirodzené. Ale ľudia nie, pretože práve ich rozum, ktorý zvieratá nemajú, sa im stáva kameňom úrazu. Pretože mnohokrát práve vo svojej mysli a fantáziách strhujú tento akt do nízkosti, ba často až do zvrátenosti.

A jedinci, ktorí nie sú ešte celkom mravne otupení to aj jasne cítia, avšak pokiaľ žijú v manželskom zväzku, posvätenom nejakou cirkvou uspokojujú sa zvyčajne tým, že práve oným cirkevným posvätením je to úplne v poriadku. Tým ale iba prehlušujú vlastné svedomie, ktoré každú bytosť upozorňuje, že pri uspokojovaní svojej telesnosti prekročila hranicu od mravne, a teda duchovne akceptovateľného k mravne i k duchovne neakceptovateľnému. Že človek prekročil určitú hranicu a klesol pod vlastnú dôstojnosť.

Tieto skutočnosti vyciťuje naozaj každý, či už veriaci, alebo neveriaci. Záleží čisto iba na jednotlivom človeku, či bude akceptovať tiché napomínanie svojho svedomia a bude sa snažiť aj pri tomto akte zachovávať určitú úroveň mravnosti a ušľachtilosti, hodnej bytosti zvanej človek, alebo bude toto vnútorné nabádanie ignorovať a svojim oddávaním sa nemravnosti a nízkosti klesne hlboko pod vlastnú úroveň.

Treba totiž vedieť, že pri vysokých kritériách mravnosti sú ľudia schopní dosiahnuť až čohosi takého, ako je nepoškvrnené počatie. To jest počatie, pri ktorom nie je vzájomné telesné spojenie poškvrnené zmyselnou nečistotou, čoho nevyhnutným dôsledkom musí byť úplne iná kvalita plodu, ako pri počatí zmyselnosťou poškvrnenom.

Bude preto určite veľmi poučné pozrieť sa na to, ako tomu bolo v skutočnosti v prípade Márie z Nazareta. Mária mala vnútorné videnie, v ktorom jej bolo zvestované, že sa jej narodí Boží Syn a že bude počatý z Ducha Svätého.

Na zemi sa však môže zrodiť nový človek jedine zo vzájomného telesného spojenia muža a ženy, pretože práve takto to funguje v zákonitostiach nášho univerza, utvorených podľa Vôle Stvoriteľa.

A Syn Boží, ktorý ku nám zavítal na našu zem napokon sám zdôraznil, že neprišiel zákony rušiť, ale naplniť. A preto musel byť aj v prípade jeho pozemského príchodu naplnený zákon nevyhnutného spojenia muža a ženy, predchádzajúci zrodeniu každého nového človeka.

Tentokrát však išlo o počatie nepoškvrnené, pretože Mária, vnútorne silno upriamená na splnenie veľkého prisľúbenia zo Svetla, prežila nepoškvrnené telesné spojenie s rímskym stotníkom Kreolom, ktorého milovala. Kreolus jej sľúbil, že po svojom návrate do Ríma požiada cisára o ukončenie svojej vojenskej služby, vráti sa do Nazareta a vezme si Máriu za manželku.

Ale žiaľ, trvalo to tak dlho, že Mária kvôli pokračujúcemu tehotenstvu, ako i kvôli židovským zvykom už nemohla viac čakať a preto bola duchovne privedená k Jozefovi, ktorý sa mal stať jej náhradnou pozemskou ochranou a záštitou.

No a napokon v čase, kedy do rastúceho detského telíčka vstupuje duša, do lona Márie z Nazareta zostúpil prostredníctvom Ducha Svätého Syn Boží Ježiš.

Čo však má byť vzhľadom k našej téme týmto všetkým povedané? No predsa to, že ideálu nepoškvrneného počatia môže na zemi dosiahnuť každý ľudský pár, ktorý bude pri telesnom spojení dbať o čistou a ušľachtilosť. A to tým, že budú ľudia vo svojej mysli i v celom svojom živote upriamení k vysokým a vznešeným ideálom, ako je dobro, láska, ohľaduplnosť, čestnosť, vnútorná čistota a duchovnosť.

Za takýchto okolností ich to potom nebude ani pri telesnom spojení strhávať nadol, až k živočíšnej zmyselnosti, čím sa ich telesné spojenie, ako i počatie z neho stane nepoškvrneným. Nepoškvrneným nízkou zmyselnosťou, ale ušľachtilé a ľudskej bytosti hodné.

A ak sa ušľachtilé vnútorné naladenie v zmysle vyššie spomínaných hodnôt stane úplne prirodzeným a bude teda prirodzene pokračovať aj po počatí, duša, ktorá sa v príslušnom čase vtelí do tela plodu nemôže byť iná, ako krásna a ušľachtilá, pretože budúca matka si práve stavom svojho vnútra takúto dušu pritiahla. Lebo jednoducho ovocím ušľachtilosti môže byť len ušľachtilosť, zatiaľ čo ovocím nízkosti môže byť len nízkosť.

Takýmto spôsobom môžu teda ľudia svojim prístupom k intimite posúvať náš svet k lepšiemu, vyššiemu a krajšiemu. Alebo ho môžu naopak strhávať stále nižšie a hlbšie, až do úplnej mravnej a neskôr nevyhnutne aj reálnej skazy.

Kód: Vybrať všetko

http://kusvetlu.blog.cz/

v spolupráci s M.Š

[othon]

Bratia Slovania! Nemajú nás za nič!


Viete o tom, že existuje plán elity najbohatších a najmocnejších nášho sveta na zredukovanie ľudstva na zlatú miliardu? A viete, aká má byť rasová a národnostná skladba tejto miliardy, ktorá má slúžiť elite? Viete o tom, že jej najväčšiu časť majú tvoriť predovšetkým národy západného sveta, pričom mnohé slovanské národy majú byť úplne vyhladené? Alebo z nich má byť ponechaný iba nepatrný zlomok, určený na zabezpečovanie základnej obslužnosti území, ktoré pôvodne osídľovali.

Ak neveríte, zadajte si do internetového vyhľadávača názov: „Harvardský a Houstonský projekt - Plán na likvidáciu Slovanov“. Ide o mimoriadne zaujímavý dokument, ktorého charakter dokonale vystihuje táto malá ukážka:

„Ukrajinec si bude myslieť, že bojuje proti Rusku, že bojuje za svoju slobodu. Bude si myslieť, že nakoniec dosiahol slobodu. No vtedy sa dostane do úplnej závislosti od nás.“

„V tejto vojne hlupákov budú slovanskí hlupáci oslabovať seba, ale posilňovať nás, hlavných organizátorov vzájomných vojen, pričom v krvavých udalostiach nebudeme priamo účinkovať.“

Takéto sú teda zákulisné praktiky elity západného sveta, pričom nadradenosť západu je už aj dnes jasne badateľná každému, kto ju vnímať chce. Rukolapným dôkazom toho, že sme pre nich iba ľuďmi druhej kategórie je trebárs stará známa skutočnosť rozdielnej kvality potravín, ktoré sa v rovnakom obale, v rovnakej váhe a v rovnakej cene predávajú na západe a na východe Európy.

Rozdielna je iba kvalita! Ľuďom druhej kategória musí totiž stačiť aj druhoradá! Aj odpad!

A to ani nehovoriac o národoch Afriky, či iných zaostalejších krajinách, ktorých obyvateľstvo je týmito nadľuďmi považované za bytosti tretej kategórie. Celkom otvorene o nich totiž hovoria, ako o treťom svete. Takto pekne to majú všetko rozdelené.

Spomínaná, plánovaná cesta k nášmu zotročeniu, ale i k zotročeniu iných národov má však svoje fázy. Prvou fázou je zotročenie ekonomické, ktoré je viacmenej realitou.

Druhou fázou je zotročenie mentálne a treťou zotročenie totálne, s možnosťou ľubovoľného rozhodovania o živote a smrti a o bytí a nebytí.

V súčasnosti sa v plnom prúde pracuje na zotročení mentálnom, ktorého podstatu dokonale vystihol už Goethe slovami: „Niet väčšieho otroka ako ten, ktorý si vo svojom zotročení myslí, že je slobodný.“

Tieto Goetheho slová sa vo svojej zvrátenej podobe stali hlavným princípom mentálneho podmanenia si slovanských národov strednej Európy, ale samozrejme nie len ich. Jeho podstata spočíva v tom, že lúpežník, škodca, zotročovateľ a podvodník vystupuje navonok ako zástanca ľudských práv a demokracie. Ako nositeľ prosperity a svetlej budúcnosti ľudstva.

Pod maskou podobných, krásnych ideálov a za aktívnej spolupráce západu poplatných, judášskych médií je medzi jednotlivými národmi cielene vytváraný a udržiavaný takýto klamlivý obraz. Sú im zároveň neustále mediálne podsúvané správne myšlienky, správne názory, správny životný štýl i správne hodnoty.

Je až neuveriteľné, ako ľahko sme podľahli a stále podliehame tomuto vymývaniu mozgov. Je až neuveriteľné, ako ľahko sme sa zriekli nášho pôvodného, hodnotného a zdravého, a prijali sme to povrchné, prázdne a choré, čo hodnoty iba predstiera. Je neuveriteľné, ako bezmyšlienkovite a nekriticky sa mnohí klaňajú všetkému, čo k nám prichádza zo západu, i samotnému západu, hoci ten nás v podstate nemá za nič.

Sú mnohí, ktorí zrádzajú vlastné národy čisto pragmaticky, teda pre peniaze. Sú však tiež mnohí, ktorí tak činia vo svojej naivite čisto z vlastného presvedčenia. Z ich radov pochádzajú takzvaní užitoční hlupáci, ktorí stoja na strane nepriateľov národa, skrývajúcich sa za masku jeho priateľov.

A keďže oficiálne médiá dávajú priestor jedine podobnému, prozápadnému typu ľudí, vyzerá všetko úplne inak, ako v skutočnosti je. Podvodníci, judáši a ich poskokovia vyzerajú ako nositelia krásnych ideálov a tí, ktorí vnímajú toto pokrytecké klamstvo a stavajú sa proti nemu sú označovaní za nacionalistov, konšpirátorov, rusofóbov, xenofóbov, islamofóbov a ešte neviem akých iných fóbov.

A tak veľká väčšina ľudí žije v úplne naruby prevrátenej realite, v ktorej je čierne mediálne označované ako biele a biele ako čierne. V ktorej je nepriateľ národa označovaný ako jeho priateľ a jeho priateľ a zástanca ako jeho nepriateľ. Je to skutočne stav, rovnajúci sa absolútnemu mentálnemu vyšinutiu, ktoré je ale samozrejme cielené.

To však, že nás naši takzvaní západní priatelia, boli schopní takýmto spôsobom oklamať a stále nás klamú je len naša vina. Veď predsa už v evanjeliách sa jasne píše: Dávajte si pozor na všetkých, ktorí k vám budú prichádzať ako baránkovia, ale v skutočnosti sú to draví vlci.

My sme však vo svojej slovanskej, dobrosrdečnej naivite, ale aj vo svojej povrchnosti myslenia prehliadli toto upozornenie a naopak, naši nepriatelia si dali a stále dávajú mimoriadne záležať na tom, aby vyzerali ako baránkovia. Sú to však naozaj vlci, ktorí chcú trhať a roztrhať! A ak sa vám zdá toto tvrdenie prehnane radikálne, vrelo odporúčam štúdium vyššie zmieneného Houstonského a Harvardského projektu.

Je už naozaj načase pochopiť, čo sa v skutočnosti deje pod navonok ľúbivo prezentovaným povrchom. Je načase prehliadnuť realitu nášho rafinovaného mentálneho zotročenia, ktoré je vykonávané tak inteligentne a sofistikovane, že zotročení, presne v duchu citovaných Goetheho slov žijú v domnienke, že sú slobodní. A v snahe hájiť svoju slobodu sa pridávajú na stranu zotročovateľov, prispievajúc tým k vlastnému zotročeniu.

Pokiaľ toto ľudia neprehliadnu, budú musieť zostať v otrockom područí a v porobe. Budú musieť zostať iba lacnou pracovnou silou a ľuďmi druhej kategórie, kŕmenými druhotriednymi potravinami, ktorých mladá generácia bude odchádzať robiť sluhov západnému svetu. A nakoniec budú zotročení totálne a absolútne, so všetkými katastrofálnymi dôsledkami, ktoré to so sebou prinesie.

Zdvihnite preto z prachu svoju hrdosť bratia východní Slovania! Zodvihnite hlavu a prestaňte sa ponížene poklonkovať všetkému, čo k vám prichádza zo západu. A hoci je tam mnoho dobrého, i vy máte čo ponúknuť. Nie ste totiž o nič horší, ako oni.

Lebo aj napriek tomu, že ste tak nepochopiteľne ľahko prepadli zvonku prichádzajúcej nízkosti a balastu, vo vašom vnútri a vo vašej duši sa predsa len ešte skrývajú vysoké hodnoty. Hodnoty ducha a pravej slovanskej dobrosrdečnosti. Hodnoty dobra, mravnosti, ľudskosti a skromnosti. Sú tam, v hĺbke vašich duší, ibaže prekryté dnešným konzumným balastom. Dajte im v sebe vyrásť a rozkvitnúť. Nechajte ich prerásť do svojho každodenného života.

Buďte svojskými a autentickými! Staňte sa veľkými veľkosťou svojej vlastnej, slovanskej podstaty a nie tým, že sa budete snažiť napodobňovať veľkosť iných, ktorá pre vás aj tak navždy zostane vnútorne cudzou.

Lebo čas Slovanstva práve prichádza, zatiaľ čo čas národov západu pomaly končí. Žiaľ, z podvedomého vyciťovania tejto skutočnosti vzniká v mnohých z nich neprajnosť a nenávisť, ktorá spôsobuje, že sú úmyselne hádzané polená pod nohy tým, ktorí majú prevziať štafetu ďalšieho vývoja civilizácie. A to sú Slovania!

Staňme sa preto čo najrýchlejšie vnútorne i navonok hodnými toho, čo sa ku nám ako nejaké určenie približuje smerom z budúcnosti. Lebo čím tmavšia a nepreniknuteľnejšia je temnota noci súčasného úpadku ducha a všetkých vyšších a ušľachtilejších hodnôt, tým bližšie je svitanie! A my bratia nedopusťme, aby nás toto nadchádzajúce svitanie zastihlo duchovne, morálne a mravne nepripravených.

Lebo našimi najväčšími nepriateľmi nie sú naši nepriatelia, skrývajúci sa za priateľov, ale predovšetkým naše vlastné necnosti. Náš vlastný, fatálny nedostatok hrdosti, s ktorým sa ponížene skláňame pred tými, ktorí toho nie sú vôbec hodní. Pred tými, ktorí nás tým viac nemajú za nič, čím viac sa pred nimi skláňame.

Kód: Vybrať všetko

http://kusvetlu.blog.cz/

v spolupráci s M.Š

[othon]

Zobuďme sa! Otčenáš nikdy nebol len modlitbou!


Modlitba Otčenáš nebola nikdy tým, za čo ju ľudia po celé stáročia považovali. Nikdy totiž nebola iba modlitbou, to jest niečím, čo má byť odriekané v domnení, že práve používaním týchto slov sa správne modlíme.

Otčenáš je v skutočnosti niečím oveľa väčším! Je to praktický návod, ako má človek žiť a o aké hodnoty má vo svojom živote usilovať.

Skladá sa z dvoch časti. V prvej nám je ukázané, ako máme pristupovať k Stvoriteľovi a v druhej, ako máme pristupovať k svojmu vlastnému životu. Čiže, čo si v ňom máme predovšetkým priať.

„Otčenáš, ktorý si na nebesiach!“ Tieto slová znamenajú, že človek uznáva otcovskú autoritu Boha. Voči nej totiž stojí a vždy bude stáť ako dieťa. A tak, ako je pre dieťa ranného veku bezvýhradnou autoritou autorita jeho rodičov, ktorých poslúcha, pretože mu chcú iba dobre, tak má byť pre nás všetkých bezvýhradnou autoritou náš Pán. Autoritou, pred ktorej Vôľou sa v hlbokej detskej dôvere skláňame.

„Posväť sa meno tvoje!“ Ide o vyjadrenie hlbokej úcty a posvätnosti. Tú máme preukazovať Pánovi a všetkému, čo s ním súvisí. A teda i jeho menu!

„Príď kráľovstvo tvoje.“ To nie je nijaká prosba, ani nijaké pokorné, alibistické očakávanie. To je sľub! To je záväzok! To je vyjadrenie odhodlania k činu! Práve nimi, konkrétnymi činmi a reálnym jednaním v každodennom živote má totiž každý z nás prispieť svojim vlastným dielom a podľa svojich vlastných schopností k tomu, aby mohlo prísť na zem kráľovstvo nebeské. Našim vlastným pričinením a za nášho vlastného spolupôsobenia.

„Buď Vôľa tvoja.“ Tieto slová sú opäť záväzkom pre každého, kto ich vyslovuje. Záväzkom, že sa bude snažiť vo svojom živote zohľadňovať Vôľu svojho Otca. A to nie len vo svojich slovách a činoch, ale aj vo svojich myšlienkach a citoch. Vôľa Otcova sa teda má stať merítkom a kritériom absolútne všetkého, čo človek činí a čo sa ešte len učiniť rozhoduje.

Jej plneniu však nevyhnutne predchádza jej znalosť. Jej dokonalé pochopenie, aby sme mohli na základe jej poznania správnym spôsobom formovať svoj život. Nie je totiž možné plniť niečo, čo nepoznáme, alebo čo síce poznáme, ale iba povrchne a nedostatočne.

Kto nechce poznávať Vôľu Najvyššieho, nemôže ju plniť a kto ju neplní, nevyhnutne tým sám na seba privoláva negatívne spätné účinky. Lebo ako už bolo povedané, Otcova Vôľa nám chce iba dobro a ak ju odmietame, môže sa nám dostať jedine protipólu dobra, čiže zla.

Lebo nasledujúce slová: „ako v nebi, tak i na zemi“ v ich ďalekosiahlom dosahu znamenajú, že v blaženosti dobra, v ktorej žijú obyvatelia raja žijú iba preto, lebo poznajú a bezvýhradne naplňujú Vôľu Otcovu. A na zemi môže byť ako v nebi jedine vtedy, ak aj tu budú ľudia jednať rovnako.

„Chlieb náš každodenný daj nám dnes.“ - tak začína druhá časť Otčenáša. Naznačuje nám, že sa máme starať o nadobúdanie chleba každodenného, ako i všetkých svojich ostatných potrieb, avšak ako na prvoradé musíme vždy dbať na Vôľu Otcovu. Uspokojovanie našich potrieb sa nám nikdy nesmie stať absolútne všetkým, aby sme nakoniec, v bláznivom ošiali ich nikdy nekončiaceho napĺňania úplne zabudli na svojho Otca a jeho Vôľu tak, ako sa to stalo ľuďom súčasnej doby.

„A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.“ Kto dokáže odpustiť, tomu bude odpustené. Kto ale odpustiť nedokáže, ten sám nemôže očakávať žiadneho odpustenia.

Každý z nás sa vo svojom živote previnil voči svojim blížnym, i keď dakedy nechtiac. A voči každému z nás sa previnili naši blížni. Mnohokrát i veľmi bolestne. Ak ale my im nebudeme schopní odpustiť ich previnenia voči nám, nemôžu byť odpustené ani tie naše voči druhým.

Neschopnosť odpustiť a ustavičné jatrenie starých rán a vín je totiž nešťastím nášho sveta i každého jednotlivca, ktorý tak činí. Ukážme si to na príklade zo súčasnosti:

Existujú krajiny, ktorým svojho času Rusi ublížili, ako napríklad Poľsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, či Ukrajina. Ich neschopnosť odpustiť ani po mnohých desiatkach rokov však v súčasnosti prerastá až do nenávisti. A ich nenávisť, obratne využívaná ľuďmi so svetovládno mocenskými záujmami vytvorila z týchto krajín výbušné zóny, naplnené obrovským potenciálom nenávisti, schopným prerásť až do veľkého, svetového konfliktu mocností.

Lebo neschopnosť odpustiť prináša nenávisť, nenávisť plodí konflikt a konflikt prináša skazu. Na nenávisti, ako na niečom silne deštruktívnom nie je jednoducho možné konštruktívne budovať a je smutné, že trebárs súčasná politická orientácia Ukrajiny je postavená práve na nenávisti, prameniacej z neschopnosti odpustiť. Na nenávisti, opierajúcej sa o fašistickú minulosť a fašistické tradície. A podobná atmosféra vládne i v pobaltských krajinách.

Áno, niekedy býva naozaj ťažké odpustiť, ak nám niekto veľmi ublížil. Chce to dakedy čas a bolo by pokrytecké podávať si ruky, ak to vnútorne tak necítime. Je však potrebné pracovať na odpustení, aby sme k nemu mohli napokon dôjsť. Hojivý čas nám môže byť nápomocným k tomu, aby sme sa nakoniec zbavili ťažoby krívd a dokázali odpustiť vo svojom srdci. Lebo jedine odpustením je možné pretnúť reťaz zla, ktoré by muselo vo svojom ďalšom stupňovaní až do nenávisti priniesť veľa nepredvídateľného nešťastia nám samotným i nášmu okoliu.

„A neuvoď nás do pokušenia, ale zbav nás od zlého.“ Veľké je pokušenie, spočívajúce v nadhodnocovaní našej vlastnej, egoistickej, ľudskej vôle. Veľmi veľké je pokušenie stavať svoju malú a nedokonalú vôľu nad Vôľu nášho Otca. Avšak práve týmto spôsobom sa vzďaľujeme dobru a vydávame na cesty zla.

Je preto potrebné zbaviť sa tejto prvotnej príčiny zla. A to hoci aj prežívaním nami samými takýmto spôsobom privolaného utrpenia, v ktorom pochopíme, aká falošná a nedokonalá je naša vlastná vôľa. V ktorom pochopíme, že naša svojvôľa je v podstate otvorenou bránou ku zlu, zatiaľ čo radosť, šťastie, mier a vnútorné naplnenie spočívajú iba v plnení a zohľadňovaní dokonalej Vôle Najvyššieho.

Ale keďže dnes žijeme v dobe materializmu a absolútneho odtrhnutia od Boha, „modlia“ sa súčasní ľudia svojim spôsobom života nasledovný anti otčenáš:

Čosi také, ako Boh je im úplne ľahostajné a nepredstavuje to pre nich vôbec nijakú autoritu.

Jeho meno im nie je vôbec sväté a sú ho preto schopní povláčiť v najneuveriteľnejšej špine.

Nezaujíma ich nijaké kráľovstvo nebeské, ktoré by sa mali snažiť vytvárať na zemi. Naopak, budujú si svoje vlastné kráľovstvo. Kráľovstvo povrchného lesku a krivých zrkadiel, pod ktorého vonkajšou fasádou na obdiv vystavovaných ušľachtilých ideálov sa skrýva faloš, nízkosť, skazenosť, túžba po moci a neuveriteľná ľudská malosť.

Ľudí nezaujíma nijaká Vôľa Najvyššieho. Majú záujem len o napĺňanie svojej vlastnej vôle a preto nemôže byť na zemi tak, ako v nebi, ale je na nej ako v pekle, plnom zloby, chamtivosti, bezohľadnosti, neľudskosti, egoizmu, závisti, zvrhlosti a mnohého iného.

Získavanie chleba každodenného, ako i ostatné napĺňanie svojich potrieb sa uskutočňuje tak, že sa bezohľadne odtrháva chlieb každodenný od úst iným a nenásytná chamtivosť jedných pripravuje o tie najzákladnejšie potreby druhých.

Ľudia neodpúšťajú svojim vinníkom, ale naopak, živia a stupňujú svoju nenávisť. A ich nenávisť, podporovaná zvrhlými elitami nášho sveta je stupňovaná až k hranici novej, celosvetovej vojnovej katastrofy s víziou jadrovej vojny, ako poslednej bodky za históriou civilizácie na našej planéte, odvrátenej od Vôle Božej.

Vo svojej domýšľavosti a pýche upadajú ľudia dneška do márnivého pokušenia o veľkosti vlastnej vôle, ktorá ako divé zviera odtrhnuté z reťaze ženie svet do nešťastia a skazy. Vo svojej slepote nepoznávajú zlo, ktorému v ústrety sa bezhlavo ženú uctievaním vlastnej vôle. Zlo, ktorého katastrofálne dôsledky od nich nemôžu byť odvrátené, pretože tak oni sami chcú.

V maximálne jednoduchom súhrne to teda znamená, že život v súlade s múdrosťou, obsiahnutou v Otčenáši musí ľuďom priniesť kráľovstvo nebeské na zemi. A v ich osobnom živote šťastie, radosť a mier.

Naopak, anti otčenáš súčasného spôsobu života je istou cestou, smerujúcou k záhube ľudstva i celej našej planéty. K záhube, ktorá sa ku nám všetkým s desivou rýchlosťou približuje. K záhube, ku ktorej kráčame vnútorne rozorvaní, nenaplnení a na míle vzdialení od prežívania skutočného, hlbokého a pravého šťastia.

Kód: Vybrať všetko

http://kusvetlu.blog.cz/

v spolupráci s M.Š